ਗੁਰਮਤੀ ਘਟਿ ਚਾਨਣਾ ਆਨੇਰੁ ਬਿਨਾਸਣਿ ॥
गुरमती घटि चानणा आनेरु बिनासणि ॥
Gurmaṫee gʰat chaanṇaa aanér binaasaṇ.
Following the Guru’s Teachings, one’s heart is illuminated, and the darkness is dispelled.
|
ਹੁਕਮੇ ਹੀ ਸਭ ਸਾਜੀਅਨੁ ਰਵਿਆ ਸਭ ਵਣਿ ਤ੍ਰਿਣਿ ॥
हुकमे ही सभ साजीअनु रविआ सभ वणि त्रिणि ॥
Hukmé hee sabʰ saajee▫an ravi▫aa sabʰ vaṇ ṫariṇ.
By the Hukam of His Command, He creates everything; He pervades and permeates all the woods and meadows.
|
ਸਭੁ ਕਿਛੁ ਆਪੇ ਆਪਿ ਹੈ ਗੁਰਮੁਖਿ ਸਦਾ ਹਰਿ ਭਣਿ ॥
सभु किछु आपे आपि है गुरमुखि सदा हरि भणि ॥
Sabʰ kichʰ aapé aap hæ gurmukʰ saḋaa har bʰaṇ.
He Himself is everything; the Gurmukh constantly chants the Lord’s Name.
|
ਸਬਦੇ ਹੀ ਸੋਝੀ ਪਈ ਸਚੈ ਆਪਿ ਬੁਝਾਈ ॥੫॥
सबदे ही सोझी पई सचै आपि बुझाई ॥५॥
Sabḋé hee sojʰee pa▫ee sachæ aap bujʰaa▫ee. ||5||
Through the Shabad, understanding comes; the True Lord Himself inspires us to understand. ||5||
|
ਸਲੋਕ ਮਃ ੩ ॥
सलोक मः ३ ॥
Salok mėhlaa 3.
Shalok, Third Mehl:
|
ਅਭਿਆਗਤ ਏਹਿ ਨ ਆਖੀਅਨਿ ਜਿਨ ਕੇ ਚਿਤ ਮਹਿ ਭਰਮੁ ॥
अभिआगत एहि न आखीअनि जिन के चित महि भरमु ॥
Abʰi▫aagaṫ éhi na aakʰee▫an jin ké chiṫ mėh bʰaram.
He is not called a renunciate, whose consciousness is filled with doubt.
|
ਤਿਸ ਦੈ ਦਿਤੈ ਨਾਨਕਾ ਤੇਹੋ ਜੇਹਾ ਧਰਮੁ ॥
तिस दै दितै नानका तेहो जेहा धरमु ॥
Ṫis ḋæ ḋiṫæ naankaa ṫého jéhaa ḋʰaram.
Donations to him bring proportionate rewards.
|
ਅਭੈ ਨਿਰੰਜਨੁ ਪਰਮ ਪਦੁ ਤਾ ਕਾ ਭੂਖਾ ਹੋਇ ॥
अभै निरंजनु परम पदु ता का भूखा होइ ॥
Abʰæ niranjan param paḋ ṫaa kaa bʰookʰaa ho▫é.
He hungers for the supreme-status of the Fearless, Immaculate Lord;
|
ਤਿਸ ਕਾ ਭੋਜਨੁ ਨਾਨਕਾ ਵਿਰਲਾ ਪਾਏ ਕੋਇ ॥੧॥
तिस का भोजनु नानका विरला पाए कोइ ॥१॥
Ṫis kaa bʰojan naankaa virlaa paa▫é ko▫é. ||1||
O Nanak! How rare are those who offer him this food. ||1||
|
ਮਃ ੩ ॥
मः ३ ॥
Mėhlaa 3.
Third Mehl:
|
ਅਭਿਆਗਤ ਏਹਿ ਨ ਆਖੀਅਨਿ ਜਿ ਪਰ ਘਰਿ ਭੋਜਨੁ ਕਰੇਨਿ ॥
अभिआगत एहि न आखीअनि जि पर घरि भोजनु करेनि ॥
Abʰi▫aagaṫ éhi na aakʰee▫an jė par gʰar bʰojan karén.
They are not called renunciates, who take food in the homes of others.
|
ਉਦਰੈ ਕਾਰਣਿ ਆਪਣੇ ਬਹਲੇ ਭੇਖ ਕਰੇਨਿ ॥
उदरै कारणि आपणे बहले भेख करेनि ॥
Uḋræ kaaraṇ aapṇé bahlé bʰékʰ karén.
For the sake of their bellies, they wear various religious robes.
|
ਅਭਿਆਗਤ ਸੇਈ ਨਾਨਕਾ ਜਿ ਆਤਮ ਗਉਣੁ ਕਰੇਨਿ ॥
अभिआगत सेई नानका जि आतम गउणु करेनि ॥
Abʰi▫aagaṫ sé▫ee naankaa jė aaṫam ga▫oṇ karén.
They alone are renunciates, O Nanak! Who enter into their own souls.
|
ਭਾਲਿ ਲਹਨਿ ਸਹੁ ਆਪਣਾ ਨਿਜ ਘਰਿ ਰਹਣੁ ਕਰੇਨਿ ॥੨॥
भालि लहनि सहु आपणा निज घरि रहणु करेनि ॥२॥
Bʰaal lahan saho aapṇaa nij gʰar rahaṇ karén. ||2||
They seek and find their Husband Lord; they dwell within the home of their own inner self. ||2||
|
ਪਉੜੀ ॥
पउड़ी ॥
Pa▫oṛee.
Pauree:
|
ਅੰਬਰੁ ਧਰਤਿ ਵਿਛੋੜਿਅਨੁ ਵਿਚਿ ਸਚਾ ਅਸਰਾਉ ॥
अ्मबरु धरति विछोड़िअनु विचि सचा असराउ ॥
Ambar ḋʰaraṫ vichʰoṛi▫an vich sachaa asraa▫o.
The sky and the earth are separate, but the True Lord supports them from within.
|
ਘਰੁ ਦਰੁ ਸਭੋ ਸਚੁ ਹੈ ਜਿਸੁ ਵਿਚਿ ਸਚਾ ਨਾਉ ॥
घरु दरु सभो सचु है जिसु विचि सचा नाउ ॥
Gʰar ḋar sabʰo sach hæ jis vich sachaa naa▫o.
True are all those homes and gates, within which the True Name is enshrined.
|
ਸਭੁ ਸਚਾ ਹੁਕਮੁ ਵਰਤਦਾ ਗੁਰਮੁਖਿ ਸਚਿ ਸਮਾਉ ॥
सभु सचा हुकमु वरतदा गुरमुखि सचि समाउ ॥
Sabʰ sachaa hukam varaṫḋaa gurmukʰ sach samaa▫o.
The Hukam of the True Lord’s Command is effective everywhere. The Gurmukh merges in the True Lord.
|
ਸਚਾ ਆਪਿ ਤਖਤੁ ਸਚਾ ਬਹਿ ਸਚਾ ਕਰੇ ਨਿਆਉ ॥
सचा आपि तखतु सचा बहि सचा करे निआउ ॥
Sachaa aap ṫakʰaṫ sachaa bahi sachaa karé ni▫aa▫o.
He Himself is True, and True is His throne. Seated upon it, He administers true justice.
|
ਸਭੁ ਸਚੋ ਸਚੁ ਵਰਤਦਾ ਗੁਰਮੁਖਿ ਅਲਖੁ ਲਖਾਈ ॥੬॥
सभु सचो सचु वरतदा गुरमुखि अलखु लखाई ॥६॥
Sabʰ sacho sach varaṫḋaa gurmukʰ alakʰ lakʰaa▫ee. ||6||
The Truest of the True is all-pervading everywhere; the Gurmukh sees the unseen. ||6||
|
ਸਲੋਕੁ ਮਃ ੩ ॥
सलोकु मः ३ ॥
Salok mėhlaa 3.
Shalok, Third Mehl:
|
ਰੈਣਾਇਰ ਮਾਹਿ ਅਨੰਤੁ ਹੈ ਕੂੜੀ ਆਵੈ ਜਾਇ ॥
रैणाइर माहि अनंतु है कूड़ी आवै जाइ ॥
Ræṇaa▫ir maahi ananṫ hæ kooṛee aavæ jaa▫é.
In the world-ocean, the Infinite Lord abides. The false come and go in reincarnation.
|
ਭਾਣੈ ਚਲੈ ਆਪਣੈ ਬਹੁਤੀ ਲਹੈ ਸਜਾਇ ॥
भाणै चलै आपणै बहुती लहै सजाइ ॥
Bʰaaṇæ chalæ aapṇæ bahuṫee lahæ sajaa▫é.
One who walks according to his own will, suffers terrible punishment.
|
ਰੈਣਾਇਰ ਮਹਿ ਸਭੁ ਕਿਛੁ ਹੈ ਕਰਮੀ ਪਲੈ ਪਾਇ ॥
रैणाइर महि सभु किछु है करमी पलै पाइ ॥
Ræṇaa▫ir mėh sabʰ kichʰ hæ karmee palæ paa▫é.
All things are in the world-ocean, but they are obtained only by the karma of good actions.
|
ਨਾਨਕ ਨਉ ਨਿਧਿ ਪਾਈਐ ਜੇ ਚਲੈ ਤਿਸੈ ਰਜਾਇ ॥੧॥
नानक नउ निधि पाईऐ जे चलै तिसै रजाइ ॥१॥
Naanak na▫o niḋʰ paa▫ee▫æ jé chalæ ṫisæ rajaa▫é. ||1||
O Nanak! He alone obtains the nine treasures, who walks in the Will of the Lord. ||1||
|
ਮਃ ੩ ॥
मः ३ ॥
Mėhlaa 3.
Third Mehl:
|
ਸਹਜੇ ਸਤਿਗੁਰੁ ਨ ਸੇਵਿਓ ਵਿਚਿ ਹਉਮੈ ਜਨਮਿ ਬਿਨਾਸੁ ॥
सहजे सतिगुरु न सेविओ विचि हउमै जनमि बिनासु ॥
Sėhjé saṫgur na sévi▫o vich ha▫umæ janam binaas.
One who does not intuitively serve the True Guru, wastes his life in egotism.
|
ਰਸਨਾ ਹਰਿ ਰਸੁ ਨ ਚਖਿਓ ਕਮਲੁ ਨ ਹੋਇਓ ਪਰਗਾਸੁ ॥
रसना हरि रसु न चखिओ कमलु न होइओ परगासु ॥
Rasnaa har ras na chakʰi▫o kamal na ho▫i▫o pargaas.
His tongue does not taste the sublime essence of the Lord, and his heart-lotus does not blossom forth.
|
ਬਿਖੁ ਖਾਧੀ ਮਨਮੁਖੁ ਮੁਆ ਮਾਇਆ ਮੋਹਿ ਵਿਣਾਸੁ ॥
बिखु खाधी मनमुखु मुआ माइआ मोहि विणासु ॥
Bikʰ kʰaaḋʰee manmukʰ mu▫aa maa▫i▫aa mohi viṇaas.
The self-willed Manmukh eats poison and dies; he is ruined by love and attachment to Maya.
|
ਇਕਸੁ ਹਰਿ ਕੇ ਨਾਮ ਵਿਣੁ ਧ੍ਰਿਗੁ ਜੀਵਣੁ ਧ੍ਰਿਗੁ ਵਾਸੁ ॥
इकसु हरि के नाम विणु ध्रिगु जीवणु ध्रिगु वासु ॥
Ikas har ké naam viṇ ḋʰarig jeevaṇ ḋʰarig vaas.
Without the Name of the One Lord, his life is cursed, and his home is cursed as well.
|
ਜਾ ਆਪੇ ਨਦਰਿ ਕਰੇ ਪ੍ਰਭੁ ਸਚਾ ਤਾ ਹੋਵੈ ਦਾਸਨਿ ਦਾਸੁ ॥
जा आपे नदरि करे प्रभु सचा ता होवै दासनि दासु ॥
Jaa aapé naḋar karé parabʰ sachaa ṫaa hovæ ḋaasan ḋaas.
When God Himself bestows His Glance of Grace, then one becomes the slave of His slaves.
|
ਤਾ ਅਨਦਿਨੁ ਸੇਵਾ ਕਰੇ ਸਤਿਗੁਰੂ ਕੀ ਕਬਹਿ ਨ ਛੋਡੈ ਪਾਸੁ ॥
ता अनदिनु सेवा करे सतिगुरू की कबहि न छोडै पासु ॥
Ṫaa an▫ḋin sévaa karé saṫguroo kee kabėh na chʰodæ paas.
And then, night and day, he serves the True Guru, and never leaves His side.
|
ਜਿਉ ਜਲ ਮਹਿ ਕਮਲੁ ਅਲਿਪਤੋ ਵਰਤੈ ਤਿਉ ਵਿਚੇ ਗਿਰਹ ਉਦਾਸੁ ॥
जिउ जल महि कमलु अलिपतो वरतै तिउ विचे गिरह उदासु ॥
Ji▫o jal mėh kamal alipaṫo varṫæ ṫi▫o viché girah uḋaas.
As the lotus flower floats unaffected in the water, so does he remain detached in his own household.
|
ਜਨ ਨਾਨਕ ਕਰੇ ਕਰਾਇਆ ਸਭੁ ਕੋ ਜਿਉ ਭਾਵੈ ਤਿਵ ਹਰਿ ਗੁਣਤਾਸੁ ॥੨॥
जन नानक करे कराइआ सभु को जिउ भावै तिव हरि गुणतासु ॥२॥
Jan Naanak karé karaa▫i▫aa sabʰ ko ji▫o bʰaavæ ṫiv har guṇṫaas. ||2||
O servant Nanak! The Lord acts, and inspires everyone to act, according to the Pleasure of His Will. He is the treasure of virtue. ||2||
|
ਪਉੜੀ ॥
पउड़ी ॥
Pa▫oṛee.
Pauree:
|
ਛਤੀਹ ਜੁਗ ਗੁਬਾਰੁ ਸਾ ਆਪੇ ਗਣਤ ਕੀਨੀ ॥
छतीह जुग गुबारु सा आपे गणत कीनी ॥
Chʰaṫeeh jug gubaar saa aapé gaṇaṫ keenee.
For thirty-six ages, there was utter darkness. Then, the Lord revealed Himself.
|
ਆਪੇ ਸ੍ਰਿਸਟਿ ਸਭ ਸਾਜੀਅਨੁ ਆਪਿ ਮਤਿ ਦੀਨੀ ॥
आपे स्रिसटि सभ साजीअनु आपि मति दीनी ॥
Aapé sarisat sabʰ saajee▫an aap maṫ ḋeenee.
He Himself created the entire universe. He Himself blessed it with understanding.
|
ਸਿਮ੍ਰਿਤਿ ਸਾਸਤ ਸਾਜਿਅਨੁ ਪਾਪ ਪੁੰਨ ਗਣਤ ਗਣੀਨੀ ॥
सिम्रिति सासत साजिअनु पाप पुंन गणत गणीनी ॥
Simriṫ saasaṫ saaji▫an paap punn gaṇaṫ gaṇeenee.
He created the Smritis and the Shastras; He calculates the accounts of virtue and vice.
|
ਜਿਸੁ ਬੁਝਾਏ ਸੋ ਬੁਝਸੀ ਸਚੈ ਸਬਦਿ ਪਤੀਨੀ ॥
जिसु बुझाए सो बुझसी सचै सबदि पतीनी ॥
Jis bujʰaa▫é so bujʰsee sachæ sabaḋ paṫeenee.
He alone understands whom the Lord inspires to understand and to be pleased with the True Word of the Shabad.
|
ਸਭੁ ਆਪੇ ਆਪਿ ਵਰਤਦਾ ਆਪੇ ਬਖਸਿ ਮਿਲਾਈ ॥੭॥
सभु आपे आपि वरतदा आपे बखसि मिलाई ॥७॥
Sabʰ aapé aap varaṫḋaa aapé bakʰas milaa▫ee. ||7||
He Himself is all-pervading; He Himself forgives, and unites with Himself. ||7||
|
ਸਲੋਕ ਮਃ ੩ ॥
सलोक मः ३ ॥
Salok mėhlaa 3.
Shalok, Third Mehl:
|
ਇਹੁ ਤਨੁ ਸਭੋ ਰਤੁ ਹੈ ਰਤੁ ਬਿਨੁ ਤੰਨੁ ਨ ਹੋਇ ॥
इहु तनु सभो रतु है रतु बिनु तंनु न होइ ॥
Ih ṫan sabʰo raṫ hæ raṫ bin ṫann na ho▫é.
This body is all blood; without blood, the body cannot exist.
|
ਜੋ ਸਹਿ ਰਤੇ ਆਪਣੈ ਤਿਨ ਤਨਿ ਲੋਭ ਰਤੁ ਨ ਹੋਇ ॥
जो सहि रते आपणै तिन तनि लोभ रतु न होइ ॥
Jo sėh raṫé aapṇæ ṫin ṫan lobʰ raṫ na ho▫é.
Those who are attuned to their Lord - their bodies are not filled with the blood of greed.
|
ਭੈ ਪਇਐ ਤਨੁ ਖੀਣੁ ਹੋਇ ਲੋਭ ਰਤੁ ਵਿਚਹੁ ਜਾਇ ॥
भै पइऐ तनु खीणु होइ लोभ रतु विचहु जाइ ॥
Bʰæ pa▫i▫æ ṫan kʰeeṇ ho▫é lobʰ raṫ vichahu jaa▫é.
In the Fear of God, the body becomes thin, and the blood of greed passes out of the body.
|